1Turecko na križovatke

O protestoch v Turecku ako aj ďalšom možnom politickom vývoji v tejto krajine sme diskutovali s Jozefom Lenčom a Alenou Krempaskou.

 

Vo štvrtok 13. júna 2013 sme sa v priestoroch Univerzity Komenského na Katedre politológie zišli aby sme diskutovali o aktuálne prebiehajúcich protestoch v Turecku. Naše pozvanie na diskusiu prijali Alena Krempaská z Inštitútu ľudských práv a Jozef Lenč, ktorý sa už dhšie venuje situácii v Turecku a v súčasnosti pôsobí na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave . Alena Krempaská okrem iného organizovala aj pochod k tureckej ambasáde, ktorý mal upozorniť na porušovanie ľudských práv protestujúcich.

1008386 658515450829385 1268815830 o

Diskusia sa začala otázkou moderátora ohľadne cieľov a motivácií protestujúcich. To čo prerástlo do masových demonštrácií tisícok ľudí totiž začalo ako protest enviromentalistov proti výstavbe nákupného centra na mieste, kde v súčasnosti stojí park Gezi. Podľa Jozefa Lenča situácia, do ktorej dané protesty vyústili je v súčasnosti neprehľadná nielen preto, že nie je jasné aké zmeny vlastne protestujúci chcú, ale aj vzhľadom na vystupovanie tureckého premiéra Erdogana, ktorý svoje vyjadrenia mení zo dňa na deň a často sú protichodné. Ak sa pozrieme na vývoj protestov, tak obaja diskutujúci sa zhodli na tom, že spúšťačom boli najmä zásahy polície, ktoré boli neadekvátne. Ako uviedol Jozef Lenč strana AKP, ktorej predstaviteľom je aj premiér Erdogan, zaviedla isté demokratické prvky, ale samotný režim nie je demokratický aj na základe toho, ako ho zanechali Erdoganovi predchodcovia, ktorí nezrušili také prvky moci, ktoré v prípade krízy využil aj Erdogan (napr. zatváranie novinárov).

1009243 658517594162504 176266761 o

Ďalším faktorom, ktorý pravdepodobne ovplyvnil dnešnú situáciu je aj fakt, že Európska únia odmietla členstvo Turecka a Erdogana tak už nemohol pripraviť nikto o moc. Aj podľa Aleny Krempaskej je v Turecku preto badateľný posledných pár rokov (od posledných volieb) odklon od demokratizácie, čo sa prejavilo napríklad v opatreniach obmedzujúcich predaj alkoholu, v obmedzeniach dĺžky sukní letušiek, či na zákaze demonštrácií. Na druhej strane je podľa Jozefa Lenča Erdogan v súčasnosti démonizovaný, vzhľadom na históriu boli totiž na námestí Taksim v Istanbule zakázané akékoľvek ľavicové demonštrácie a tento zákaz zrušil práve Erdogan. Taktiež zákazy, ktoré sa zavádzajú v súčasnosti, ktoré sa týkajú práve predaja alkoholu či fajčenia na verejnosti sú bežné vo viacerých demokratických krajinách, nemali by sme ich preto chápať ako nedemokratické, ale skôr ako konzervatívne. Diskutujúci sa napokon zhodli na tom, že zmeny, ktoré v Turecku nastali sú skôr konzervatívne. Podľa Aleny Krempaskej ich ľudia odcudzujú práve preto, že zasahujú do ich životného štýlu a obávajú sa islamizácie, avšak preto ešte nie je vhodné robiť z Erdogana úplného diktátora.

1008189 658515590829371 1987978408 o

Jozef Lenč následne prirovnal udalosti v Turecku k udalostiam v Československu v roku 1968, či v roku 1967 v Nemecku, kedy došlo taktiež k policajným zásahom, vtedy proti protestujúcim študentom. Najpodstatnješie v tureckom prípade je však, že prvý zásah bol absolútne neadekvátny, v prípadoch kedy demonštranti hádžu kamene na policajtov, sú však zásahy polície bežné aj v západných demokraciách. V prípade, že ľudia s politikou krajiny nesúhlasia majú možnosť vyjadriť sa predovšetkým vo voľbách, ktoré sa uskutočňujú aj v Turecku, pričom žiadne politické strany zakazované nie sú. Alena Krempaská súhlasila s tým, že proti demonštrantom sa aj v dnešnej dobe zasahuje, napríklad tomu tak bolo v Nemecku aj v Španielsku, avšak za podstatné považuje aby boli predovšetkým chránené ľudské práva občanov danej krajiny aj pri protestoch. Sformulovanie ich požiadavok totiž nevyžaduje žiadnu legitimitu, sú to ich práva, ktoré sú im ako občanom garantované. Príkladom týchto požiadaviek je v Turecku tzv. Taksim platforma, ktorá obsahuje 3 body (ich presné znenie môžete nájsť tu: http://www.taksimplatformu.com/english.php). Hoci v požiadavkach nefigiruje žiadna požiadavka na to aby Erdogan odstúpil, ľudia očakávajú, že sa vytvoria isté mantinely pre jeho vládu. Vzhľadom na to, že si obe strany myslia, že právo je na ich strane, Jozef Lenč uviedol, že problémom je najmä Erdoganovo vyjadrovanie, pretože je „opitý mocou“, ktorú získal bez reálnej konkurencie.

1009130 658516817495915 1604411589 o

Po otázkach z publika sa následne diskutujúci vyjadrili aj k tomu akú úlohu podľa nich zohráva islám a aké je socio-kultúrne pozadie protestov. Obaja diskutujúci sa pritom zhodli, že islám problémom nie je, vo svojej podstate ide totiž o tolerantné náboženstvo. Primárnou požiadavkou protestantov je navyše potrestanie tých, ktorí neprimerane zakročili proti demonštrantom a nejde teda o zápas, ktorý by sa týkal islámu. Podľa Aleny Krempaskej to čo zaznieva v uliciach nie je radikálne povstanie, nie sú badateľné „politické trenice“ medzi protestujúcimi. Na záver sa diskutujúci ešte vyjadrili k tomu aké sú zahraničnopolitické dôvody povstania, akú úlohu zohráva situácia v Sýrii, či vzťah s Európskou úniou. Zatiaľ čo vzťahy s Európskou úniou sú na bode mrazu vďaka tomu, že predsedajúcou krajinou je Cyprus, Sýria je jednou z tém, ktoré rezonujú aj medzi protestujúcimi.

yo

z

autor: Veronika Víghová

fotografia: Patrik Kováč

Share

YouTube

NAŠI PARTNERI

 sfpa

 

logo ce-sk-quadri