Články

1Kosovo a Srbsko

Na stále aktuálnu tému srbsko- kosovských vzťahov a perspektívy ich zlepšenia v nasledujúcich rokoch sme sa rozprávali s hosťom z Kosova, pánom Sebom Byticim, riaditeľom Balkan Policy Institute.

 

Stretnutie otvoril vlastnou prezentáciou teoretických, ale i praktických skúseností s budovaním kosovského štátu. Vrátil sa k procesu rozpadu Juhoslávie, vzniku nových štátov na jej území i tomu, že už v období po smrti Tita bola Juhoslávia na tom ekonomicky horšie než iné sovietske krajiny a vzrastal v nej nacionalizmus. Vzrastala i nespokojnosť občanov v Kosove, ktoré dosiaľ nebolo samostatným. Pasívny odpor kosovských občanov sa podľa neho zmenil na aktívny, čo viedlo k vojne. Seb Bytyci opísal vlastné spomienky na toto obdobie, keďže ako dieťa túto vojnu sám zažil. Následne poslucháčom priblížil inštitucionálne zriadenie Kosova po skončení vojny.

3

Toto územie bolo pod správou Spojených národov s cieľom vládnuť Kosovu a pripraviť ho na to, aby si následne dokázalo vládnuť samo. Začalo sa teda s budovaním lokálnych inštitúcií, v roku 2000 sa v Kosove uskutočnili prvé lokálne voľby, v roku 2001 prvé národné voľby. Následne boli vytvorené provizórne inštitúcie vlastnej vlády Kosova. Faktom však je, že napriek rozvoju inštitúcií sa Kosovo nerozvíjalo v ekonomickej oblasti, o viedlo k frustrácii ľudí a nárastu konfliktov.

5

Dlhodobo sa však tiahne najmä konflikt o status Kosova so Srbskom. Rokovaní na túto tému bolo medzi Belehradom a Prištinou celý rad, tie v roku 2006 viedol fínsky prezident, za čo neskôr obdržal i Nobelovu cenu. Sám vtedy odporučil podmienečné osamostatnenie Kosova, ak jeho inštitúcie preukážu svoju demokratickosť a inkluzívnosť. Hovoriac bližšie o týchto  inštitúciách, kosovský parlament má 120 poslancov, pričom 20 z týchto kresiel je rezervovaných pre zástupcov strán menšín. Okrem toho sa menšinové strany môžu uchádzať i o zvyšných sto mandátov, vďaka čomu má napríklad srbská strana v kosovskom parlamente až 22 kresiel. V jeho vláde je 12 ministrov, jeden z nich je kosovský Srb. Čo sa týka administratívneho delenia krajiny, Kosovo má 38 samosprávnych okresov, v 12 z nich dominujú menšiny (a to najmä srbská, ale i turecká).

6

Seb Bytici ďalej priblížil tzv. post- nezávislú fázu vývoja kosovského štátu, situáciu po jeho deklarácii nezávislosti. Jeho správa je naďalej značne zložitou, na jeho území pôsobí napríklad misia EULEX, zameraná na zabezpečenie vlády práva (vrátane boja proti korupcii, zaoberá sa tiež kompetenciami štyroch srbských okresov na severe Kosova). Ďalej tu pôsobí , ICO (International Civil Office), ktorá zabezpečuje supervíziu nad kosovskou nezávislosťou. Ďalšou z misií pôsobiacich na kosovskom území je UNMIK, misia Spojených národov.

2

Seb Bytyci rozoznáva medzi budovaním štátu a budovaním národa. Podľa jeho slov pod budovanie národa patrí budovanie štátu (resp. štátnych inštitúcií), budovanie ekonomiky (ekonomických inštitúcií) i budovanie spoločnosti (participatívnej občianskej spoločnosti). Ako sám povedal, na základe jeho výskumu tieto tri veci spolu úzko súvisia a nemôže nastať úspešné budovanie štátu, ak úspešne nie sú budované i ostatné dve sféry. V tomto smere náš hosť upozornil na to, že ekonomické aktivity občanov Srbska takmer vôbec nepodliehajú zdaneniu. Sám to vidí ako problém, pretože keby občania odvádzali dane, požadovali by od štátu služby na vyššej úrovni, zdanenie by teda bolo celkovo prospešné pre budovanie národa v Kosove.

11

Optimistický Seb Bytyci nie je ohľadom budovania občianskej spoločnosti v Kosove. Ako sám hovorí, na tento rozvoj smeruje množstvo finančnej pomoci zo zahraničia. Podľa neho je množstvo financií zo zahraničia v tomto sektore problémom- budujú sa nové mimovládne organizácie, pozornosť smeruje k tomu, aby vznikali, no zabúda sa na iné princípy, ako je rešpekt či filantropia. Okrem toho, peniaze sú niektorými mimovládnymi organizáciami vraj doslova zneužívané na vlastné projekty, ktoré sú vzdialené budovaniu aktívnej občianskej spoločnosti. Seb Bytyci sa preto vyjadril, že potenciál mimovládnych organizácií bol zničený množstvom peňazí, ktoré do nich tečú. Sám je preto ohľadom úspešného vybodovania občianskej spoločnosti v Kosove značne skeptický.

12

Osobitným problémom, o ktorom sa veľa hovorí v ostatných rokoch, ale i v ostatných týždňoch je spor o status srbských obcí na kosovskom území, o ktorom prebiehajú jednania medzi Belehradom a Prištinou, zatiaľ však bez zásadného výsledku. Podľa nášho hosťa boli srbské inštitúcie v Kosove v roku 1999 zničené a vytvorené odznova, najmä v troch srbských obciach na severe Kosova sú srbské inštitúcie naozaj silné, mimo iného v nich napríklad funguje srbská polícia. Stret inštitúcií v týchto lokalitách je problematický, dochádza k chaosu pri zákonných úpravách, či vynucovaní poriadku, keďže paralelne tu pôsobia srbské i kosovské inštitúcie.

9

Momentálne majú za sebou Kosovo a Srbsko dve kolá rokovaní o statuse týchto obcí. Zatiaľ to nie je verejný návrh, no existuje idea, aby sa prosto bezpečnostné zložky vyňali zo srbských inštitúcií v týchto obciach a ostatné boli ponechané. To, ako dopadnú rokovania medzi nimi ukáže čas. Faktom však je, že k ich úspešnému zavŕšeniu môže prispieť i kondicionalita EÚ, do ktorej by Srbsko chcelo byť integrované.

10

autor: Katarína Chovancová

fotografia: Patrik Kováč

Share

YouTube

NAŠI PARTNERI

 sfpa

 

logo ce-sk-quadri